Vedecké parky a ich úloha v podpore vedy a praxe
14. 12. 2023, Martin Karlík
Riaditeľ košického vedeckého parku TECHNICOM a vážený člen redakčnej rady časopisu TTb František Jakab nám porozprával o dôležitom postavení vedeckých parkov v súvislosti s univerzitným transferom technológií. Spýtali sme sa ho aj na to, v čom by sa slovenská legislatíva mohla inšpirovať od fungovania vedeckých parkov v zahraničí.
Aká je úloha vedeckých parkov?
Hlavnou úlohou vedeckých parkov je stimulácia a riadenie toku znalostí a technológií medzi univerzitami a podnikmi, sprostredkovanie komunikácie medzi podnikmi, podnikateľmi a technikmi, poskytovanie prostredia pre zlepšovanie kultúry inovácií, kreativity a kvality. Taktiež je dôležité venovať pozornosť podnikom, výskumným inštitúciám, ľuďom. Zároveň aj uľahčiť zakladanie nových podnikov pomocou inkubačných a spinoff mechanizmov a urýchliť ich rast. Vedecké parky by mali aj uľahčovať internacionalizáciu domácim podnikom a spoločnostiam. Vedecký park ako ekosystém na šírenie a podporu inovácií vytvára vo všeobecnosti priestor pre akceleráciu ideí a inkubáciu inovatívnych firiem prostredníctvom realizácie aplikovaného výskumu, disponuje kvalitným, efektívnym vedeckým manažmentom, zabezpečuje kvalitné riadenie a udržateľnosť procesov technologického transferu a poskytuje rozvojový impulz regiónu. VP je možné všeobecne definovať ako nástroj transferu technológií pre modernizáciu výrobných systémov.
Popíšte nám, prosím, vývoj vedeckých parkov na Slovensku a za akým cieľom boli vybudované.
Vedecké parky v Slovenskej republike boli vybudované v rámci operačného programu Výskum a vývoj „Vybudovanie univerzitných vedeckých parkov a výskumných centier“ v rámci opatrenia 4.2 Prenos poznatkov a technológií získaných výskumom a vývojom do praxe a Schémy na podporu výskumu a vývoja (schéma štátnej pomoci). Celkovo bolo vybudovaných 7 parkov v hodnote takmer 300 mil. eur: Univerzitný vedecký park pre biochémiu Bratislava, Univerzitný vedecký park Univerzity Komenského v Bratislave, Medicínsky univerzitný vedecký park v Košiciach (MediPark, Košice), Univerzitný vedecký park Žilinskej univerzity v Žiline, Univerzitný vedecký park TECHNICOM (UVP TECHNICOM, Košice), Univerzitný vedecký park STU Bratislava a Univerzitný vedecký park CAMBO (Trnava). Zároveň na Slovensku bolo vybudovaných aj 7 výskumných centier: Martinské centrum pre biomedicínu, Centrum výskumu AgroBioTech (Nitra), Výskumné centrum Žilinskej univerzity v Žiline, Centrum aplikovaného výskumu nových materiálov a transferu technológií a Výskumné centrum ALEGRO (Bratislava), Výskumné centrum progresívnych materiálov a technológií pre súčasné aplikácie PROMATECH (Košice) a BioMed Martin. Cieľom projektov budovania vedeckých parkov na Slovensku bola snaha o vytvorenie ekosystému pre transfer technológií a inovácie a boli primárne zamerané na dobudovanie chýbajúcej infraštruktúry (vrátane výskumno-vývojovej – VaV infraštruktúry) a na realizáciu samotných VaV projektov. Tento fakt podčiarkuje aj skutočnosť, že mzdy tvorili len menej ako 10 % všetkých výdavkov. Podpora bola teda nastavená najmä na vybudovanie infraštruktúrnych kapacít, ktoré boli nutným predpokladom na realizáciu následných VaV projektov. Existujúce centrá transferu technológií na univerzitách sa postupne pretransformovali do vybudovaných vedeckých parkov. Vedecký park ako ekosystém by mal poskytovať komplexnú podporu tak pre samotné inštitúcie, v rámci ktorých bol vybudovaný, ako aj pre externé subjekty – firmy, ktoré majú o problematiku technologického transferu a inovácií záujem (vrátane transferu vedomostí a expertíznej pomoci pri riešení aplikačných výskumno-vývojových problémov). Ďalšou významnou oblasťou aktivít vedeckých parkov sú aj aktivity zamerané na vyhľadávanie a podporu inovatívnych myšlienok, na poskytovanie podpory a inkubačného prostredia pre začínajúce firmy (startupy, spinoff firmy).
© Centrum vedecko-technických informácií SR