Patentový systém a jeho rôzne podoby v európskych dejinách - 2. časť

20. 06. 2023, Juliana Bezáková

Prvými rokmi vývoja konceptu práv duševného vlastníctva sme vás previedli v prvej časti článku o patentovom systéme a jeho rôznych podobách v európskych dejinách. Od prvých foriem označovania hrnčiarskych výrobkov, cez patrične označené pekárenské výrobky v Anglicku, sme sa dostali až do Talianska v období končiaceho stredoveku. Novoobjavená kníhtlač a 80-ročná vojna boli akcelerátormi pokroku a vzniku užitočných vynálezov. Ako vývoj transferu technológií pokračoval kým sa vyvinul do podoby, v akej ho poznáme dnes?

Taliansko bolo, okrem iného, priekopníkom v oblasti udelenia prvého patent-privilégia z roku 1469 pre nemeckého kníhtlačiara Johannesa von Speyer, ktorý dostal 5 ročný monopol na využívanie kníhtlačiarskeho lisu za to, že priniesol umenie tlače do Benátok. Privilégium znelo: „Umenie kníhtlače sa dostalo do nášho renomovaného štátu a zo dňa na deň sa stalo populárnejším a bežnejším vynaliezavosťou majstra Johannesa... Keďže takáto inovácia, jedinečná a špecifická pre náš vek musí byť podporovaná, a keďže majster Johannes, ktorý trpí veľkými nákladmi, musí mať k dispozícii prostriedky... v priebehu nasledujúcich piatich rokov by nemal mať nikto možnosť, silu alebo odvahu praktizovať spomínané umenie tlače kníh v tomto uznávanom štáte Benátky a jeho panstve, okrem samotného Johannesa... Kto sa odváži praktizovať toto umenie a tlačiť knihy napriek tomuto rozhodnutiu a dekrétu musí byť pokutovaný...“.

Na udelenie privilégia nebola potrebná novosť

Johannes von Speyer nebol skutočným vynálezcom kníhtlače, ale „iba“ jej importérom z Nemecka do Talianska. V 15. a 16. storočí totiž boli privilégiá udeľované nielen na nové vynálezy, ale aj na tie importované zo zahraničia. Systém privilégií a autority jednotlivých európskych krajín ako Taliansko, Holandsko alebo Anglicko nebrali do úvahy novosť ako podmienku udelenia ochrany. Dôležité bolo, že daný človek vynález sprístupnil verejnosti a umožnil jeho predaj. Príkladom môže byť taliansky inžinier Giuseppe Ceredi, ktorý v 60-tych rokoch 16. storočia získal privilégium na Archimedovu skrutku, mechanické zariadenie využívané už od staroveku.

Transfer technológií = premiestnenie vynálezu z jednej krajiny do druhej

Ak by ste v tejto dobe spomenuli pojem transfer technológií, nik by Vám s určitosťou nevysvetľoval proces komercializácie duševného vlastníctva. V tejto dobe to jednoducho znamenalo premiestnenie vynálezu alebo vynálezcu z jednej krajiny do druhej. Takýmto spôsobom prišiel do Anglicka na žiadosť kráľa zlatník a výrobca kovov Thomas Gemini alebo výrobca skla Belsaigne, ktorý predtým žil vo Francúzsku. Veľkou motiváciou k cestovaniu bola aj možnosť získať viac ochranných dokumentov na jednu technológiu. V Európe sa tým pádom zvýšila mobilita vynálezcov nazývaných ako patent hunters, ktorí chceli získať čo najviac „patentov“ na svoj alebo cudzí vynález. Využívanie a priemyselná výroba cudzích technológií boli typické pre Švajčiarsko, ktoré ani v 19. storočí ešte nemalo rozvinutú určitú formu domáceho patentového systému. Nemuseli sa teda obávať žiadnych právnych dôsledkov ich konania. Priemyselné odvetvia boli založené na zahraničných vynálezoch – výroba elektriny, syntetického farbiva, textilných strojov.

Nie je odmena ako odmena

V súčasnosti sú odmeny v oblasti využívania patentovaných vynálezov definované. V období privilégií to boli nielen samotné privilégiá alebo finančné príspevky, ale aj špeciálne tituly udelené vyvoleným vynálezcom. Odmeny boli skôr darmi a prejavom láskavosti panovníka než exkluzívnymi právami duševného vlastníctva na využívanie technológie. V niektorých prípadoch poskytovali privilégia právo priamo nesúvisiace s technickým riešením – išlo o povolenia na založenie podnikania, oslobodenie od dane alebo emigrovania do inej krajiny.

Patentové prihlášky – postrach vynálezcov

Veľký zlom pre vynálezcov nastal na začiatku 18. storočia, keď sa od nich začali vyžadovať detailnejšie opisy vynálezov v patentových prihláškach. Účelom nebolo poskytnúť verejnosti čo najviac cenných technických informácií, ale skôr pomôcť povereným osobám zistiť, či už dané riešenie nebolo predtým patentované. V 16. storočí boli vynálezcovia chránení aj tak, že sa ich prihlášky nezverejnili až do doby, kým im nevypršala platnosť patentu. Prvým takýmto opisom bola špecifikácia diaľkomeru Abela Foullona, na ktorý získal v roku 1551 monopol od francúzskeho kráľa Henricha II.

Vynálezcovia dávnych čias boli voči poskytovaniu opisu svojho riešenia skeptickí. V Anglicku túto podmienku do 18. storočia nespĺňala väčšina z nich. Dôvodom bol strach z toho, že by vynález a princíp jeho fungovania mohla konkurencia analyzovať až príliš detailne a potenciálne odkopírovať. Túto obavu pociťoval už v 16. storočí Brunelleschi, keď odmietal zverejniť svoju technológiu, až dokým mu nebolo zaručené, že získa ochranu na jej využívanie.

Zložité a drahé prihlášky

Prihlášky boli teda neprehľadné a nedostatočné, aby sa vynálezcovia vyhli súdnym sporom. Nevýhodou pre Angličanov bol aj útrpný proces prihlasovania vynálezu u autorít. Okrem získania nespočetného množstva podpisov bolo potrebné aj zaplatiť poplatky podľa toho, kam prihlasovateľ chcel, aby siahala jeho ochrana. Ak mala presahovať hranice Anglicka a Walesu do Škótska alebo Írska, ich suma sa zvyšovala (približne na 250 libier). Londýnsky vynálezca námorníckeho teleskopu John Dollond bol kvôli finančnej záťaži donútený nájsť si obchodného partnera.

Úžitkové vzory – malé patenty

Po tom, čo si európske krajiny vytvorili vlastné patentové systémy a ubezpečili vynálezcov, že existuje možnosť ako chrániť ich technické riešenia, sa začalo uvažovať aj o inej forme ochrany. Tá však už nebola taká rozšírená a populárna ako to bolo pri patentoch, no osvojilo si ju niekoľko krajín okolo sveta. Úžitkové vzory, tzv. malé patenty, boli prvýkrát predstavené v Nemecku v roku 1891.

Regulárne patenty sa udeľovali na vynálezy, ktoré predstavovali väčší technický pokrok. Ešte pred udelením sa konala zdĺhavá kontrola novosti, ktorá rozhodla o tom, či je vynález patentovateľný alebo nie. Výhodou úžitkových vzorov bola absencia tejto kontroly. Predišlo sa tak čakaniu, ktoré by vynálezcovia museli absolvovať pri patentovej ochrane.

Svoj rozmach zažili v minulom storočí

Do začiatku 20. storočia sa úžitkové vzory dostali aj do Talianska, Poľska, Španielska, ale aj do Japonska, Brazílie, Južnej Kórei, či Taiwanu. Vznikali pre ne rôzne výrazy, ako napr. osvedčenia o úžitkovosti, malé vynálezy, krátkodobé patenty alebo užitočné inovácie. Do Československa prišli úžitkové vzory ako inšpirácia od Nemcov začiatkom 90-tych rokov 20. storočia. Zákon ustanovil, že predmet ochrany môže byť aj taký, ktorý by sa chránil patentom. Niekedy však bolo problematické určiť, či ide o patentovateľný vynález alebo o zlepšenie s nižšou úrovňou novosti.

Úžitkové vzory však boli a stále aj sú potrebné, a to najmä pre menších podnikateľov, pre ktorých je proces získavania patentu vo veľa prípadoch neefektívny.

Celý článok