AKÝ JE VÝZNAM DUŠEVNÉHO VLASTNÍCTVA PRE JEDNOTLIVCA A SPOLOČNOSŤ?

13. 12. 2022, Jaroslav Noskovič

Ako pracovníci Strediska patentových informácií PATLIB sme prednedávnom dostali otázku, či je potrebné podnikateľom alebo záujemcom o podnikanie hovoriť o duševnom vlastníctve a o tom, ako k nemu pristupovať a nakladať s ním. Zo strany pýtajúceho sa vyplývala motivácia k tejto otázke z rozumného predpokladu, že ak sa človek plánuje seriózne venovať podnikaniu, musí si naštudovať množstvo nových informácií, bez ktorých nebude schopný rozbehnúť svoje podnikateľské aktivity.

Keďže je toho skutočne veľa, niektoré témy musia ísť v rámci vzdelávania podnikateľov bokom. Výsledkom úvahy bol záver: dajme preč tému „duševné vlastníctvo“. Tento postoj ma prinútil zamyslieť sa nad tým, prečo je téma „duševné vlastníctvo“ tak ľahko obetovateľná.

Myslím, že to súvisí s niekoľkými skutočnosťami – v prvom rade sa  s pojmom „duševné vlastníctvo“ nestretneme v rámci nášho vzdelávacieho systému a nie je ani súčasťou kultúrneho podhubia našej spoločnosti. Tento pojem sa takmer nevyskytuje v popkultúre, z ktorej prirodzene čerpáme pojmovú základňu, a to napriek tomu, že (pozor spoiler!) všetky jej prvky predstavujú obsah nášho zaznávaného pojmu, teda sú duševným vlastníctvom. Keďže sa človek s naším pojmom prirodzene takmer nestretne, zostáva nejasný, bezobsažný. Ak k tomu pridáme znenie samotného pojmu, dostávame sa k druhému argumentu – pod slovným spojením „duševné vlastníctvo“ si zrejme málokto pri prvom kontakte predstaví to, čo je jeho skutočným obsahom. Tým sú predmety duševného vlastníctva, teda vynálezy, technické riešenia, dizajn výrobkov, označenia produktov, všetky typy autorských diel a dokonca aj počítačové programy. Problémom je teda nízke povedomie o obsahu pojmu „duševné vlastníctvo“. Je to však jediný problém vedúci k záveru: dajme preč tému „duševné vlastníctvo“ zo vzdelávania podnikateľov? Odpoveď je samozrejme záporná. Máme v tejto oblasti ešte jeden, a to závažnejší problém. Je ním všeobecná neznalosť odpovede na otázku:

Aký je význam duševného vlastníctva pre jednotlivca a spoločnosť?

Najlepšie bude pozrieť sa na jednotlivé časti otázky samostatne. Aký je teda význam pre jednotlivca? Človek je unikátny tvor – ako jediný na Zemi je schopný cieľavedomej tvorivej činnosti, ktorej výsledkami je niečo skutočne nové. Kedysi dávno napríklad ľudia vytvorili zaostrenú palicu – oštep. Do jeho vytvorenia museli investovať veľa vzácneho času a zdrojov. Prečo to teda robili? Pretože novinka im priniesla efektívnejší lov a obranu pred vtedajšími hrozbami. Mali z neho jednoducho prospech. Ak bolo ich riešenie problému „ako uloviť zviera, na ktoré nedočiahnem“ lepšie ako u susedného kmeňa, ich kmeňu sa darilo relatívne lepšie – mali konkurenčnú výhodu. Poskytol im ju oštep – nové riešenie technického problému, ktorému vo všeobecnosti hovoríme „vynález“. Nie inak na tom bol aj Thomas Alva Edison so svojimi vynálezmi. Či už išlo o žiarovku, uhlíkový mikrofón, fonograf, filmovú kameru a mnohé iné. Do ich vytvorenia investoval čas a zdroje. Prečo? Aby z nich mal prospech. Rozdielom v uvedených situáciách je najmä skutočnosť, že počas pôsobenia Edisona už existoval efektívny nástroj na ochranu vynálezov – PATENT. Ten mu umožnil ochrániť svoje investície do vytvárania vynálezov tým, že mu na obmedzený čas zabezpečil výlučnosť na ich využívanie.  Rozbeh jeho plodnej vynálezcovskej kariéry bol možný iba vďaka získaniu finančných prostriedkov z predaja patentu na štvornásobný telegraf.

Ak by takýto nástroj (patent) k dispozícii nemal, zrejme by sa živil úplne iným spôsobom a my by sme jeho meno vôbec nepoznali. Rovnaké východiská a závery pritom platia aj v súčasnosti. Jednotlivci a podnikateľské subjekty aj dnes investujú značné zdroje do vytvárania nových vynálezov a je ich dokonca čoraz viac. Či už sa nachádzame doma, v práci alebo sa prechádzame po ulici - stačí sa pozrieť okolo seba a ihneď nám bude jasné, že nás neustále obklopuje veľké množstvo vynálezov. Iba samotný mobilný telefón je výsledkom integrácie približne 250 000 rôznych technických riešení. Podobne sú na tom aj iné elektronické zariadenia, automobily a iné dopravné prostriedky, domácnosti, továrne, liečivá a ďalšie „bežné“ súčasti  nášho života. Prečo však jednotlivci a podnikatelia vlastne vytvárajú všetky tie vynálezy? Odpoveď je rovnaká ako v minulosti a už ju poznáme – aby z nich mali prospech. Na jeho dosiahnutie však musia so svojimi vynálezmi nakladať ako so svojim vlastníctvom. Oni totiž sú vlastníctvom, konkrétne duševným vlastníctvom, ktoré možno efektívne chrániť a využívať. Rovnako ním však je aj dizajn výrobkov, označenia produktov, nové odrody rastlín, autorské diela a počítačové programy.

Aký má teda duševné vlastníctvo význam pre jednotlivca?

Zjednodušene možno povedať, že jeho význam zodpovedá prospechu, ktorý prináša svojmu majiteľovi. Význam pre spoločnosť už bol naznačený a treba povedať, že je absolútne zásadný.  Do dnešnej podoby sme sa vyvinuli zo spoločnosti lovcov a zberačov, a to práve vďaka postupnému vytváraniu a využívaniu nových riešení, pričom tie neskoršie vždy vychádzali a stavali na predchádzajúcich. Týmto spôsobom sme dosiahli dnešnú úroveň a nasmerovali náš budúci vývoj, pričom za to vďačíme všetkým tým, ktorí vytvorili niečo nové. Nie je pritom dôležité o akú oblasť techniky alebo umenia ide, keďže všetky tieto novinky sú duševným vlastníctvom a predstavujú hodnotu pre svojho tvorcu a spoločnosť. Ak je teda význam duševného vlastníctva pre jednotlivca a spoločnosť takto zásadný, mala by byť táto téma súčasťou vzdelávania podnikateľov? Je pre nich dôležitá? Naša odpoveď vychádza z vyššie uvedeného a je zrejmá... ÁNO.

Ilustračné foto: Freepik.com