UMELECKÝ DUCH VO SVETE ROBOTIKY

01. 02. 2022, Martin Karlík

Národné centrum robotiky viackrát svojimi projektmi dokázalo zaujať a spojiť robotiku aj s inými a menej tradičnými odvetviami. Michal Adamík však dokázal priemyselného robota naprogramovať na to, aby kreslil špeciálnou tuhou fotografie. Spýtali sme sa ho na podrobnosti jeho projektu a akým spôsobom by sa tento počin dal využiť v praxi.

V Národnom centre robotiky ste v rámci aj svojej doktorandskej práce dokázali naprogramovať robota tak, aby prekresľoval fotografie či obrazy. O akého robota ide a ako prebiehalo programovanie a celý jeho vývoj?

Jedná sa o robota od firmy ABB, presnejšie o najmenšieho robota z rady IRB120. Riešenie samozrejme nie je priamo viazané na tohto robota. Mám v pláne tvoriť väčšie obrazy, k čomu potrebujem robota s dlhším dosahom. Na programovanie využívam Software Rhinoceros 3D a Grashopper. Rhinoceros je modelovací software a Grasshopper je jeho plugin, ktorý umožňuje grafické programovanie aj robotických manipulátorov. Pravé vďaka tomuto softwaru môžem naplno využiť svoju kreativitu. Vytvorený program sa dá rýchlo testovať a upravovať čim je možne vytvoriť viac za menej času.

Ako presne toto kreslenie funguje a ako ho programujete?

Robotmá nami navrhnutý pružný nástroj s grafitom. Tiene sú vytvárané pritlačením nástroja o papier robota. Samozrejme, grafit sa počas kreslenia opotrebuje a nástroj sa skracuje, čím vzniká čoraz väčšia chyba. Aby sme prekonali tento problém, nástroj je možné kalibrovať bez ľudského zásahu. Robot periodicky skalibruje tuhu po určitom počte ťahov. Roboticky kód je celý vygenerovaný dopredu, to znamená, že robot ma už svoj scenár, ako bude pracovať a počas exekúcie programu už žiadne ďalšie riadenie nie je potrebné. Na prípravu robotického programu používame geneticky algoritmus, ktorý simuluje kreslenie na základe vstupnej fotografie. Jadro tohto algoritmu pripravil môj kolega Jozef Goga.

Aké sú vaše aktuálne snahy o komercializáciu tohto vynálezu?

V prvom rade považujem za dôležite mať kvalitný materiál pre sociálne média. Zameral som sa na natáčanie procesu kreslenia. Vzniknuté časozberné videa som točil druhým robotom, a tým som umožnil zaznamenanie celého procesu v unikátnych a pútavých videách. Cely proces natáčania bol inšpirovaný Louisom Schwartzbergom, ktorý je považovaný za jedného z najlepších kameramanov/režisérov časomerných videí. Verím, že takto kvalitný obsah bude následne organicky zdieľaný, a tým sa aj dostane do povedomia verejnosti.

Kde by sa poznatky z neho mohli v praxi využiť?

Prioritne pri tvorbe robotického umenia. V súčasnosti je tento druh umenia na vzostupe a je možné, že v budúcnosti budú tieto diela vysoko hodnotné. Samozrejme spôsob a použite generátora môže byť pozmenené aj na využitie v priemysle, avšak myslím si, že je nutné dovybíjať algoritmus tak, aby fungoval v treťom rozmere, kam bude smerovať aj môj ďalší výskum. (Teraz robot kreslí iba v dvoch rozmeroch.)

Popíšte prosím aj proces patentovanej ochrany a v čom konkrétne sa jedná o unikátne zariadenie?

V súčasnosti máme podaný úžitkový vzor, ktorý chráni náš návrh nástroja, ku ktorému sa viaže použitie genetického algoritmu.Využitie genetického algoritmu na generovanie robotického programu je svetovo unikátna vec. Bohužiaľ, algoritmy sa nedajú u nás ochrániť, preto je nutné ich viazať na fyzické zariadenie.

Ako vnímate prechod robotiky k iným odvetviam, napríklad i umeleckého a humanitného zamerania? Myslíte, že v budúcnosti sa môže táto veda uberať týmto smerom?

Myslím si, že tento prechod je nevyhnutný. Robotika je jedným z mála odvetví, kde sa programovanie prelína s reálnym svetom. To znamená, že program ktorý vytvorím, priamo interaguje s objektami vo fyzickom svete. Čo je samozrejme unikátne, keďže väčšina programovacích techník je zameraných na spracovanie a zobrazovanie dát na displeji. Robotiku vnímam ako preklenutie týchto dvoch svetov – virtuálneho a reálneho. Preto si myslím, že robotika bude nachádzať uplatnenie v čoraz širšej oblast,i nie len v umení. Tento trend je však aj naplno cítiť, robotníckych pomocníkov už máma nie jedna domácnosť.

Považujete sa skôr za umelca alebo vedca?

Som umelecký vedec alebo vedecký umelec. Treba si vybrať (smiech). Každý z veľkých maliarov a umelcov mal svoj špecifický štýl kresby, ťahov, tvorby na základe, ktorých sú dnes ich umenia rozoznávané znalcami. Ja využívam programovanie na vytvorenie umeleckého diela, ktoré je svetovo unikátne štýlom kresby. Samotný robot nie je kreatívny, ale je to môj maliarsky štetec. Toto je dôležitá informácia, lebo v súčasnosti sa tieto aplikácie často prezentujú ako „Matrix je skoro za dverami“, čo samozrejme púta médiá. Avšak moja schopnosť spočíva v návrhu programovej architektúry a generovaní programu z digitálnych dát. Tomuto som sa venoval aj v korporátnej sfére. Keďže sa jedná o pokročilé algoritmy, ľahko sa to dá zameniť so strojovou inteligenciou, avšak jedná sa iba o správne nastavene – emergetné chovanie naprogramovaného systému.

Museli ste sa kvôli tomuto vynálezu vzdelávať i v umeleckej oblasti? V čom konkrétne tkvie umelecká stránka tejto špeciálnej metódy kreslenia?

Áno, musel, ale skôr v použití materiálov, ako napríklad rôzne typy papierov, tvrdosti túh, laky. Samotné techniky kreslenia som nikdy neštudoval. Myslím si, že človek nepotrebuje všetko vedieť. Vedomosti sú veľakrát na príťaž a neumožňujú človeku využiť jeho celý potenciál. Znalosti vytvoria človeku koncept fungovania, ktorý používa a je náročne potom vystúpiť z tohto konceptu. Medzi umelcami je veľa príkladov ako Daft Pank, ktorý v piesni „Giorgio by Moroder“ o tomto spieva. Myslím si, že toto je aj prípad slovenského umelca Mariana Vargu, ktorý sa snažil vymaniť z uniformity a zavedených noriem odmalička.

V súčasnosti trh s umením narúšajú digitálne technológie, keďže obrazy sa digitalizujú a stráca sa podstata materiálneho diela. Mysleli ste na to aj pri svojom projekte?

Áno. Najviac rezonujúcim príkladom, ako trh s umením narúšajú digitálne technológie, je predaj NFT na blokchaine. Jedná sa o digitálne umenie, ktoré je možne vlastniť. V tomto koncepte vnímam obrovský problém, že síce človek vlastní niečo unikátne virtuálne v počítací, ale ktokoľvek si to môže stiahnuť, vytlačiť a zarámovať. Tu si myslím, že je diera, ktorú práve moja technológia môže zaplniť. Obraz vznikol digitálne a bude mať aj dvojičku v reálnom svete. A tým, že nikto iný nebude vedieť replikovať moju tvorbu, bude zaručená unikátnosť v oboch svetoch. Samozrejme, som ešte len na začiatku a je nutné vyriešiť rozlične problémy o ktorých ešte nemám predstavu.

Ing. Michal Adamík, PhD.

Je vedec, umelec i developer. V minulosti pracoval pre spoločnosti Siemens, kde primárne bol zamestnaný ako SCADA developer na diaľničných projektoch doma i v zahraničí. V súčasnosti je zamestnaný v Digitálnom Inovačnom Hube FEI STU, ktorý má za cieľ zavádzanie inovácii do praxe. Nedávno obhájil titul PhD. s prácou Inovatívne metódy generovania trajektórie pre roboticky manipulátor.

Titulné foto: archív M.A.