UNIVERZITNÝ TRANSFER TECHNOLÓGIÍ A AUTOMOBILOVÝ PRIEMYSEL V SLOVINSKU

03. 12. 2021, Ana Hafner

Transfer technológií medzi slovinskými univerzitami (alebo verejnými výskumnými organizáciami) a automobilovým priemyslom nie je dostatočný. Na jednej strane kancelárie pre transfer technológií ponúkajú patentované vynálezy, o ktorých automobilový priemysel tvrdí, že pre nich nemajú žiadnu hodnotu. Na druhej strane priemysel hľadá pomoc (univerzitných) vedcov pri riešení konkrétnych technických problémov v rámci vynálezov, ktoré navrhujú a ktoré by mohli úspešne komercializovať, no bohužiaľ sa často stretávajú s ignorovaním. Prostredníctvom metódy takzvaných „ohniskových skupín“ sa odborný tím Univerzity of Novo Mesto snažil nájsť vzájomné riešenia tejto výzvy.

Experti z univerzity tvrdia, že úrady pre transfer technológií sa musia transformovať týmto spôsobom, aby prilákali priame priemyselné financovanie, a nie sa len zameriavať na komercializáciu výsledkov prebiehajúceho výskumu na univerzitách alebo vo verejných výskumných organizáciách.

Dôležitý projekt pre inováciu slovinského automobilového priemyslu

Výskumný projekt „Inovačný potenciál slovinského automobilového priemyslu“ (podporovaný Európskou úniou, ERDF a Slovinskou republikou, Ministerstvom školstva, vedy a športu (Č. operácie C3330-17-529006 »Researchers-2.0-FIŠ-529006«) ) začal v druhej polovici roka 2017 patentovou analýzou a prieskumom medzi prihlasovateľmi patentov a pokračoval pološtruktúrovanými hĺbkovými rozhovormi s dvadsiatimi vedcami a vynálezcami v oblasti automobilového priemyslu, so zástupcami automobilových (dodávateľských) spoločností, spin-out podnikov a zástupcami podporných organizácií (automobilové klastre a pod). Rozhovory sa uskutočnili v druhej polovici roka 2018 v Slovinsku a v roku 2019 sa rozšírili do dvoch susedných krajín, Rakúska a Maďarska. Pomocou rozhovorov sa expertom podarilo identifikovať niektoré problémy starostu týkajúce sa základnej témy identifikácie a hľadania, ako zvýšiť inovačný potenciál slovinského následne i európskeho automobilového priemyslu. Súčasťou predmetu štúdie boli aj možnosti posilnenia spolupráce medzi univerzitami a priemyslom.

Ohniskové skupiny

Metóda „ohniskovej skupiny“ je jedným z kvalitatívnych výskumných prístupov k hlbšiemu pochopeniu sociálnych problémov. Cieľom tejto metódy je získať údaje od zámerne vybranej skupiny jednotlivcov a nie od štatisticky reprezentatívnej vzorky širšej populácie. Rozhovormi preto odborný tím identifikoval základné problémy spolupráce univerzita – priemysel a pri organizovaní „ohniskovej skupiny“ ich chceli objasniť. Zámerom bolo, aby účastníci (P1 … P4), ktorí inak patria do rôznych organizácií, dosiahli počas diskusie konsenzus o spoločných otázkach.

„Ohniskovej skupiny“ sa zúčastnili:

• P1 – zástupca podporného prostredia – slovinský automobilový klaster,
• P2 – zástupca veľkej automobilovej (dodávateľskej) spoločnosti,
• P3 – zástupca verejnej výskumnej organizácie – vysokoškolský profesor a vedecký pracovník,
• P4 – zástupca mikrofirmy, tiež nezávislý vynálezca s viacerými invenčnými riešeniami pre automobilový priemysel.

Výsledky a súčasný stav transferu technológií v Slovinsku

Predbežná patentová analýza ukázala, že spoločné patenty univerzít i priemyslu sú veľmi zriedkavé a väčšinou sú výsledkom verejných finančných výziev na podporu takejto spolupráce. Príkladom je vládna podpora pre zakladanie centier excelentnosti. Úspešný predaj alebo licencovanie univerzitných patentov slovinskému priemyslu je tiež zriedkavé. Existuje ale niekoľko úspešných príkladov, akými sú špeciálna vo vode rozpustná forma koenzýmu Q10, ktorá bola vyvinutá Národným chemickým inštitútom a licencovaná v roku 2005 slovinskej spoločnosti Valens. Produkty, ako sú potravinové prísady, ktoré integrujú vyvinuté riešenie, sa dobre predávajú aj teraz v roku 2021.

Univerzitné spin-out spoločnosti sa však vytvárajú častejšie a zdá sa, že sú v priemere úspešnejšie ako bežný start-up (t. j. nezaložený výskumníkmi univerzity). Napríklad v roku 2018 bolo v Slovinsku 24 uznaných spin-out firiem napojených na Konzorcium TTO, ktoré pozostáva z ôsmich slovinských univerzít. Je ich samozrejme viac – buď sú staršie, nie sú spojené s týmto konzorciom, alebo nie sú prezentované ako spin-outy. Medzi veľmi úspešné príklady môžeme menovať Cosylab, spin-out Inštitútu Jožefa Stefana s takmer 200 zamestnancami a Acies Bio, spin-out Univerzity v Ľubľane.

Najúspešnejšou formou transferu technológií sa ukázalo priame priemyselné financovanie. O niektorých slovinských fakultách je veľmi dobre známe, že majú dlhú tradíciu takejto spolupráce. K takejto spolupráci zvyčajne dochádza vtedy, keď má spoločnosť na vyriešenie konkrétny technický problém a na vyriešenie tohto problému si najme univerzitného výskumníka. Takáto spolupráca, ak sa zameriame na automobilový priemysel, je však obmedzená na malý počet slovinských (technických/prírodovedných) fakúlt/odborov, zatiaľ čo ostatné fakulty majú veľmi slabú spoluprácu s priemyslom, hoci by mohli byť relevantné aj pre automobilový priemysel.

Celý článok v anglickom jazyku si môžete prečítať tu.